BOJÍTE SA TMY?

Wed, 10 Jun 2020 16:23:00 +0000

Horory vás už omrzeli a predsa sa radi bojíte? Keď teda budete nabudúce pozerať strašidelný film, skúste to inak. Vypnite svetlo, zavrite oči, prípadne ich previažte šálom, aby ste ich omylom neotvorili. A už sa len nechajte unášať zvukmi hrôzy, lebo vaša fantázia určite vytvorí oveľa hrôzostrašnejší obraz, aký je v skutočnosti.

O senzorickej deprivácii

Veru, naša vlastná fantázia je najlepší režisér. Sami to dobre poznáte. Keď sme boli deťmi a v izbe nám rodičia zhasli svetlo z každého tieňa sa stalo strašidlo. Poznáme to i v dospelosti. Keď je tma, každý zvuk je zrazu intenzívnejší. Je to dané našou prirodzenosťou, pretože pri absencii jedného zmyslu, zbystrujeme a intenzívnejšie využívame zmysly ostatné.

Mozog, hoci sa nám to často nezdá, potrebuje pre svoje fungovanie neustále podnety a stále vnímať. Čo sa stane stane ak prísun podnetov ustane? Senzorická deprivácia, teda absencia zmyslových podnetov je pri vývine jedinca veľmi nebezpečná. U detí, ktoré jej boli vystavené dlhšiu dobu vedie k zníženej inteligencii, predstavivosti a fantázii. Odopretie zmyslových stimulov sa tiež využívalo ako forma mučenia a tiež ako vypočúvacia metóda.

Z histórie, ale i súčasnosti poznáme prípady v ktorých je senzorická deprivácia viac než žiadaná. V dnešných dňoch sa cielene vyhľadávajú tzv. “pobyty v tme”, kde sa ľudia dobrovoľne vystavujú po dobu niekoľkých dní senzorickej deprivácii. Po nejakom čase v dokonale zatemnenej a zvukotesnej miestnosti u mnohých dochádza k sluchovým a zrakovým halucináciám. V mysli sa tiež vynárajú dávno zabudnuté spomienky. Na stránkach spoločností a združení, ktoré takého služby ponúkajú sa tiež dočítate o pôvode týchto pobytov. Vraj vychádzajú z mnohých starodávnych rituálov, napríklad tibetských a taoistických mníchov, ktorí túto metódu nazývali Yantik a realizovali ju v jaskyniach Himalájí.

Viac ako zrak

Dvadsiate prvé storočie je charakteristické svojou vizuálnou kultúrou, respektíve častým preferovaním zrakového zmyslu pred zmyslami ostatnými. SItuácia sa čiastočne zmenila nástupom 5D kín, kde sa pracuje nielen s audiovizuálnymi, ale aj hmatovými podnetmi.

Čo tak spojenie divadla a multi zmyslového zážitku? Okrem zrakového a zvukového zážitku si odniesť zážitok čuchový i hmatový. Zapojenie všetkých divákových zmyslov nie je v histórii divadla novinkou. U symbolistov rozstrekovali počas predstavenia voňavky, v naturalistickom divadle využívali v scénografii reálne mäso, ktoré muselo aj intenzívne páchnuť. Čo sa stane ak dočasne otupíme jeden zo zmyslov, aby sme poskytli atypický divadelný zážitok?

Ohmatať a ovoňať divadelné predstavenie

A práve dve vyššie spomenuté veci inšpirovali Divadlo P. A. k tvorbe netradičnej divadelnej jednoaktovky s názvom “Terapia tmou”.

Jednoaktovka spracúva sociálnu tému, tému viny a trestu a obohacovania sa na životnej tragédii.

Zaujímavá je najmä jej experimentálna forma. Divák sa v nej totiž pol predstavenia “nedíva”. Má zaviazané oči a okolo neho sa odohráva dej v ktorom sa pracuje aj s hmatovými a čuchovými vnemami. Vďaka absencii zrakového vnemu tak oveľa intenzívnejšie prežíva ostatnými zmyslami.

Ste pripravení prijať naše pozvanie do tmy?

Zdroj fotografií: vymenniky

Nie je čas na deti!

Sat, 09 Feb 2019 15:24:00 +0000

"Už máš po tridsiatke a ešte stále si Slovensku neporodila nového daňovníka. Bolo by treba. To dokedy chceš čakať?"

Ktorá z nás "v tom magickom veku" sa nestretla s touto otázkou, ktorú jej vyčítavo položila jedna zo starších, skúsenejších a úrodných žien-jabloní.Asi rok som sa taktne usmievala a šikovne som v rozhovore zmenila tému. Každý však má svoju hranicu, ktorú ak niekto prekročí, vystaví sa paľbe nepríjemných faktov.

"Kedy? Keď vyriešim svoju myomatóznu maternicu, opakujúce sa gynekologické zápaly a keď opäť nepotratím."

Po tejto odpovedi obvykle nastáva blažené ticho... ale len na okamih...

Stará maternica

Plodná žena-jabloň, čo bez akýchkoľvek ťažkostí dala planéte tri nové životy, chvíľu mlčí. Po pár sekundách sa jej však zalesknú oči. To už začínam tušiť, že v jej hlave skrsla myšlienka – neochvejná pravda, ktorú mi s potešením vrhne do tváre:

"Tak čo by si chcela, si nemala toľko čakať. To už tá maternica nie je ani tak pružná po tridsiatke. Neskoro tie ženy rodia, potom otehotnieť nevedia, potrácajú! To my sme nemali problém"

Chvíľu sa zamyslím, čo by bolo keby som rodila tak, ako ona. Nuž určite by mi vyčítali, že som nedokončila vysokú školu. Chytali by sa za hlavu, pretože by som nemala z čoho žiť, keďže som vtedy nemala žiadne peniaze. Rodina môjho vtedajšieho priateľa by asi tiež neskákala radosťou a spolu s mojimi rodičmi by sa zhodli, ze sme si obaja pokazili životy. Žili by sme u rodičov a tí by sa hanbili, a zúfali, ako to len vychovali svoje deti, že im ostatnú do konca života na krku. Jasné, aj ja som si to plánovala inak, ale žiaľ žena mieni, maternica mení.

Po slabej chvíľke spytovania svedomia som si uvedomila, že v každom období môjho života by bolo niečo zle. Takže je vlastne jedno, kedy rodím a či vôbec rodím. Bolo by ale zaujímavé zistiť, či v tých dávnych "super plodných" dobách bola miera potratov naozaj nižšia, ako je dnes.

Potratové tabu alebo "Môže za to hormonálna antikoncepcia"

Nerada, ale spomínam si aké to bolo po potrate. V mojom úzkom okolí sa totiž nachádzali iba dokonalé chovné samice, čo vo svojich diamantových materniciach vyprodukovali samých životaschopných človiečikov. V tomto som bola výnimočná. Aby ma celkom nepožula depresia a intenzívny smútok, začala som googliť a zisťovať po známych, ako to s tými neúspešnými tehotenstvami v minulosti a dnes je. Keď som sa na túto tému opýtala svojej mamy a babky, dozvedela som sa, že poznali minimálne tri ženy, ktoré neúspešné tehotenstvo zažili a to mali ďaleko pred tridsiatkou. Technika ide dopredu a teda i USG vyšetrenia odhalia tehotenstvo omnoho skôr, ako to bolo pred niekoľkými desiatkami rokov. Stav ženy vtedy možno často považovali len za omeškanú menštruáciu. Vek u rodičky určite hrá rolu, ale netreba naňho zvaľovať všetko. Príroda totiž dokáže vymyslieť 100 ďalších kreatívnych dôvodov. Spontánny, či zamĺknutý potrat by som možno prežila aj pred desiatimi rokmi. Ktovie.

Z kritického rozmýšľania ma preberie opäť očakávaná perla od ženy-jablone:

"To máš z tej antikoncepcie, čo všetky jete. Minule som o tom čítala článok na internete".

Zo ženy-jablone sa stáva matka vševedka s nedávno dokončenou internetovou univerzitou v obore medicína. Po mojej šokantnej odpovedi, že ja som antikoncepciu nikdy neužívala a aj keby, či mi vie poskytnúť relevantnú štúdiu, ktorá súvis antikoncepcie a potratov dokazuje, opäť na chvíľu mlčí.

Nemlčme o zamĺknutých potratoch

Jasné, veď ja viem. Naše neúspešné tehotenstvo, traumatizujúca skúsenosť so zamĺknutým a spontánnym potratom, nie je témou na rodinné oslavy, či pomaturitné stretnutia. Je každého súkromná vec, či o tom hovoriť chce, či nie. Každopádne mnoho ženám pomôže, že nie sú jediné, ktorým sa to stalo. Tak ako moje známe pomohli mne. Totiž akokoľvek sa považujem za racionálnu, nemohla som sa ubrániť pocitu, že som ako žena zlyhala. Hoci som sa bombardovala objektívnymi faktami.

Každý spracuvávame smútok po svojom. Ten môj dal za vznik divadelnej hre, v ktorej opisujem príbehy seba a iných žien, ktoré zradila vlastná ženskosť. V inscenácii UTERUS ( pre toho, kto nemal latinčinu na základnej škole - znamená to maternica) si tak divák môže pozrieť príbeh ženy, ktorá prežila zamĺknutý a následne spontánny potrat, ženu, ktorá sa roky snaží neúspešne otehotnieť a ženu, ktorá sa kvôli chorobe pripravuje na vyoperovanie maternice.

Smutný i ironický príbeh, ktorý dokáže vymyslieť len život. Náhľadom do intímneho psychického rozpoloženia zranených žien sa inscenácia skromne snaží podnietiť divákov k zamysleniu nad stereotypnými a klišé predsudkami, s ktorými sa tieto ženy potýkajú.

Rovnako sa inscenáciou snažíme apelovať na širokú verejnosť, aby bola empatickejšia k tejto citlivej téme. Ak máte známu, ktorá nemá deti – hoc má na to vek – nepýtajte sa jej, kedy ich mať bude. Môžete sa tak dostať do trápnej situácie, lebo naozaj netušíte, čo sa za tým skrýva. Ak bude chcieť, rozhovorí sa sama. Nesúďte ženy, čo sú "starými bezdetnými dievkami". Každá môže pred svetom ukrývať veľmi smutný dôvod, prečo ňou je. A aj keby sa tak samé rozhodli, je to ich osobná vec.

Kedy najbližšie hráme túto inscenáciu sa dozvieš TU.

Zdroj fotografií k blogu - Výmenníky

Trailer k inscenácii UTERUS

Divadlo P.A. - BLOG

BOJÍTE SA TMY?

Nie je čas na deti!

Stará maternica

Potratové tabu alebo "Môže za to hormonálna antikoncepcia"

Nemlčme o zamĺknutých potratoch