BOJÍTE SA TMY?
Horory vás už omrzeli a predsa sa radi bojíte? Keď teda budete nabudúce pozerať strašidelný film, skúste to inak. Vypnite svetlo, zavrite oči, prípadne ich previažte šálom, aby ste ich omylom neotvorili. A už sa len nechajte unášať zvukmi hrôzy, lebo vaša fantázia určite vytvorí oveľa hrôzostrašnejší obraz, aký je v skutočnosti.
O senzorickej deprivácii
Veru, naša vlastná fantázia je najlepší režisér. Sami to dobre poznáte. Keď sme boli deťmi a v izbe nám rodičia zhasli svetlo z každého tieňa sa stalo strašidlo. Poznáme to i v dospelosti. Keď je tma, každý zvuk je zrazu intenzívnejší. Je to dané našou prirodzenosťou, pretože pri absencii jedného zmyslu, zbystrujeme a intenzívnejšie využívame zmysly ostatné.
Mozog, hoci sa nám to často nezdá, potrebuje pre svoje fungovanie neustále podnety a stále vnímať. Čo sa stane stane ak prísun podnetov ustane? Senzorická deprivácia, teda absencia zmyslových podnetov je pri vývine jedinca veľmi nebezpečná. U detí, ktoré jej boli vystavené dlhšiu dobu vedie k zníženej inteligencii, predstavivosti a fantázii. Odopretie zmyslových stimulov sa tiež využívalo ako forma mučenia a tiež ako vypočúvacia metóda.
Z histórie, ale i súčasnosti poznáme prípady v ktorých je senzorická deprivácia viac než žiadaná. V dnešných dňoch sa cielene vyhľadávajú tzv. “pobyty v tme”, kde sa ľudia dobrovoľne vystavujú po dobu niekoľkých dní senzorickej deprivácii. Po nejakom čase v dokonale zatemnenej a zvukotesnej miestnosti u mnohých dochádza k sluchovým a zrakovým halucináciám. V mysli sa tiež vynárajú dávno zabudnuté spomienky. Na stránkach spoločností a združení, ktoré takého služby ponúkajú sa tiež dočítate o pôvode týchto pobytov. Vraj vychádzajú z mnohých starodávnych rituálov, napríklad tibetských a taoistických mníchov, ktorí túto metódu nazývali Yantik a realizovali ju v jaskyniach Himalájí.
Viac ako zrak
Dvadsiate prvé storočie je charakteristické svojou vizuálnou kultúrou, respektíve častým preferovaním zrakového zmyslu pred zmyslami ostatnými. SItuácia sa čiastočne zmenila nástupom 5D kín, kde sa pracuje nielen s audiovizuálnymi, ale aj hmatovými podnetmi.
Čo tak spojenie divadla a multi zmyslového zážitku? Okrem zrakového a zvukového zážitku si odniesť zážitok čuchový i hmatový. Zapojenie všetkých divákových zmyslov nie je v histórii divadla novinkou. U symbolistov rozstrekovali počas predstavenia voňavky, v naturalistickom divadle využívali v scénografii reálne mäso, ktoré muselo aj intenzívne páchnuť. Čo sa stane ak dočasne otupíme jeden zo zmyslov, aby sme poskytli atypický divadelný zážitok?
Ohmatať a ovoňať divadelné predstavenie
A práve dve vyššie spomenuté veci inšpirovali Divadlo P. A. k tvorbe netradičnej divadelnej jednoaktovky s názvom “Terapia tmou”.
Jednoaktovka spracúva sociálnu tému, tému viny a trestu a obohacovania sa na životnej tragédii.
Zaujímavá je najmä jej experimentálna forma. Divák sa v nej totiž pol predstavenia “nedíva”. Má zaviazané oči a okolo neho sa odohráva dej v ktorom sa pracuje aj s hmatovými a čuchovými vnemami. Vďaka absencii zrakového vnemu tak oveľa intenzívnejšie prežíva ostatnými zmyslami.
Ste pripravení prijať naše pozvanie do tmy?
Zdroj fotografií: vymenniky