O nadržanom pavúkovi a konzervatívnych žabách
20. január, 2023 o 12:55,
Žiadne komentáre
Pociťovala úzkosť z kadečoho. Desili ju hlboké vody, výšky, baktérie, vírusy i parkovanie. Prekvapivo, nijak obzvlášť ju nedesili pavúky. Vlastne, znepokojovali ju až v momente, keď dorástli do veľkosti, kedy dokázala voľným okom rozoznať mimiku ich hmyzích tvárí. Františka Ferdinanda Kútnika poznala jedného večera, keď odkladala do špajze batát. Jeho elegantné, čierne, statné šesť centimetrové telo sa vynímalo v bielom kúte malej miestnosti. S takou vizážou by sa bezpochyby mohol uchádzať i o účinkovanie v horore. Žil tu s ňou už niekoľko rokov, nepozorovane. Ale na jar odhodil všetky zábrany, pud sebazáchovy a vydal sa na svetlo. Aj tento raz za jeho konaním treba hľadať samicu. Ferdinand si túžil zasúložiť.
Odkedy žila mimo mesta zvykla si na rôzne nadržané zvery so samovražednými sklonmi. Každú jar sprevádzali nielen Ferdinandove vystúpenia z kútov, ale i mŕtve telíčka žiab rozpučených na cestách. Toľko vyschnutých obojživelných životov len kvôli ich žabím tradíciám. Vrhajú sa pod kolesá, pretože musia naklásť vajcia tam, kde sa ony samé narodili. Pri pohľade na masu žabacích sušienok na asfalte a riskantnú exhibíciu Ferdinanda Kútnika sa stále hlboko zamýšľala nad tým, či to sexovanie viac životov dalo alebo vzalo?!